Popísaná prax špičkového preletového pilota dá viac ako ako teória. Ale, bez teoretických základov a praxe neporozumieme, o čom je reč. Veľká vďaka aj za tieto riadky.

Čo povedať na úvod ku vzdušnej turistike? Núka sa začať slovami velikána neba, legendárneho pilota druhej svetovej vojny, generála Františka Fajtla: “Nebo je najväčšou ríšou na Zemi.” Nájdeš tam vodu, oheň, minerály, kovy, aj nepreberné živé organizmy. Ako hore, tak aj dole, ako na Nebi, tak aj na Zemi. Čo sa v zemi skrýva, často možno nájsť aj na nebi. Krčmy zatiaľ ani nie, a načo aj. Vodu si nesieš sebou a alkohol prekáža za letu. Ale, pekne po poriadku. Úvody sa nepíšu pre starých flígrov, ale dúfam, že oni láskavo odpustia, týchto pár slov navyše. Pre dobro spoločnej veci je vhodné čitateľa uviesť do obrazu.  Ku vzdušnej turistike vedia namáhavá a cesta, na ktorej skutočne ide o život. Dokonca, ani to nebeské vtáctov to nemá isté. Napriek tomu, že krídla majú od prirody. No nemajú žiadny plán B, záchranný padák. My ho máme, ale vieme ho používať? Keď sa zamyslíš nad štatistikou, koľko krát si oprávnene použil záložák na počet letov, znovu zistíš, že niečo nevieš ani po toľkých rokoch lietania.  Zisťuješ, že nevieš, o čo viac už vieš. Na to nikdy nezabúdajme. Nech už sme akokoľvek dobrí alebo si to o sebe myslíme. Od svitu do mrku na nebi nájdeš aj viselcov, po celom svete. Úplne bežná to výbava neba všade možne aj nemožne. Dokonca, Ďurifuk na paraglajde, štýlom Hik&Fl, už zbrázdil oblohu na všetkých kontinentoch. Z panenských, nepomenovaných končiarov, aj panenskú oblohu na Antarktíde pokrstil.  Každý raz pristáť musí a tak preletárom je najlepšie na pristátie sa zorientovať, ako letecká navigácia káže, podľa kostolov. Čaro nechceného, väčšinou neďaleko kostola je nejaká krčma. Na poriadnej dedine, rovno oproti. V krčme sa dozvieš aj to, že preletári sú viselci, vzduchom chladení, XC – Cross Country, preletoví piloti závesných klzákov, lietajúcich na technicky schválených aparátoch, ako je paraglajd (PG – Paraglider) alebo na rogalo (HG – Hang glider), po vopred určenej trase. Na súťažiach sú to súťažní piloti a na tréningu ako my ostatní, rekreační viselci. Pozor na flígrov. Oni sú nenápadní, ako každý iný, ale to už sú vymakaní piloti, zatiaľ čo holuby, to sú ešte len začiatočníci vo výcviku a chrobáci to sú piloti s čerstvým piloťákom. Tak prvú lekciu našej hantírky máš za sebou. Treba si ju osvojiť ešte skôr, ako to sa naučíš kde je sever. Holubov netreba zbytočne plašiť, chrobákov je dobré vidieť vo vzduchu ako  lampáše svetlušiek v prvom stupáku, no a od flígrov sa môžeš naučiť aj také veci, ktoré by ťa na vlastnej skúsenosti mohli veľmi mrzieť. Ako na nebi, tak aj na zemi, aj v krčme. Nám takéto znalosti prichádzali s vývojom našich schopností. Najprv sme boli radi, keď sme hobľovali kopec, čo teda znamená lietali sme na svahu. Vtedy bolo cieľom udržať sa nad svahom čo najdlhšie. Ale na Rohačke sídlili malé Myšiaky hôrne. Bolo ich neúrekom, až taká radosť pozerať sa na ich výcvik. Napočítali sme ich aj trinásť vo vzduchu. Veľmi skoro si osvojili aj termiku. Aj my sme chceli, ale keď sme sa orientovali podľa nich, najprv nás oklamali, vybrali sa  pred kopec, rovno do klesáku a tam začali parádne točiť na prebytku rýchlosti. Keď me ich nasledovali, do minúty sme už aj sedeli na poli. Keď sme však nastúpali nad svah a pokúšali sa aj nejakú bublinu vytočiť, hneď boli nad nami, aj pod nami, a veľa nechýbalo že by mi aj ciferník poškriabali. Ale to len vtedy, keď sedeli na vajciach v hniezdach. Iná skúsenosť bola s párikom orlov skalných, ktorí nás prišli privítať na úpätí Demänovskej hory, ukázali nám stupáčik na ktorom sme sa parádne vyviezli vysoko a preč od ich hniezda. Po celú dobu točili aj obaja s nami, ako so starými známymi, nakoniec pozdravili hlavami aj krídlami a pikovali dole. To boli páni flígri. Horšie sa stalo na Prednom Choči. Samica, sediaca na vajciach sa išla zblázniť z vetroňov. Zaútočila a napikovala to rovno do duralového poťahu Blaníka a zabila sa. Pilot to ustál, ale otec orol sa zbláznil a útočil aj na rogalistov. Ak chceš byť preletárom, aj toto je dobré vedieť a byť s prírodou v harmónii a nie pod útokom. Z pohľadu turistiky, dalo by sa povedať, že tou najväčšou destináciou na tomto svete je nebo. Dokonca, dalo by sa povedať, že nielen destináciou, ale aj najväčšou, ba aj najbezpečnejšou cestou. Štatisticky. Tiež podlieha vážnemu manažmentu, aj marketingu, no výhodou je, že všetkých preletárov prirodzene spája to isté nebo. (Nie ako propaganda totality, tak nevinne a celkom dôveryhodne vyzývala: “Proletári všetkých krajín, spojte sa!”, čo teda nedopadlo, ako už vieme. Nasilu sa ani dobrý skutok nepodarí.)  V nebi sa tiež hovorí mnohými jazykmi, a nárečiami ako na Zemi. Každý, kto sa chce venovať leteckému športu a najmä plachteniu, či na rogale alebo paraglajde, musí porozumieť nielen reči živlov na Nebi, ale aj na Zemi.  Poznanie súvislosti medzi prírodnými dejmi a ich predvídanie v čase a priestore, je popísané zložitým jazykom vedy, ale lietanie bez empirických skúseností, zostane len snom. Preletoví piloti majú celkom iný pohľad na členitosť terénu, než bežný človek. Nesie znamenia, rovnako ako meteorológia prináša porozumenie a bezpečnosť, premieňa záhadné znamenia prírody vo vedomosti. Už aj samotní piloti, preletári sú živlami sami o sebe, dobre je od nich niečo pochytiť. Každý ti nesie nejakú správu, nezahadzuj príležitosti. Hantírka viselcov, preletárov je špecifická. Odlišuje sa najmä podľa letovej  aparatúry. Teda, kto na čom lieta. Dokonca aj letecká meteorológia má viacero dialektov. Letecké meteorologické správy a predpovede sa dosť líšia práve podľa toho, akému druhu leteckej činnosti sú určené. Asi najväčšie rozdiely sú medzi výstupmi pre bezmotorové a motorové lietanie, no a to ešte zďaleka nie je všetko. Ide aj  o adresátov, predsa piloti potrebujú o dosť iné informácie, než pozemný personál. S plnou vážnosťou však možno tvrdiť, že ide o interpretáciu životne dôležitých znalostí.  Keď rozumieš len jednému jazyku neba, ťažko porozumieš lietaniu. Dobre odštartovať je alfa, vstupenka do neba. Ako sa zhostíš úloh, ktoré ťa za letu čakajú a často aj prekvapia, či nájdeš ten správny HotSpot, či odletíš na trať. Ba ešte ťažšie je bezpečne